Má 81 a cíti sa lepšie ako v štyridsiatke - Zitka Bielovičová

Hladovanie 3 dni? Keď máte 81 a cítite sa lepšie ako v štyridsiatke – čo mi prezradila Zitka Bielovičová

Keď som prvýkrát uvidela Zitu Bielovičovú naživo, neverila som vlastným očiam. Energická, fit, s iskrou v očiach. Má osemdesiatjeden rokov a práve absolvovala trojdňový vodný pôst na základe kurzu zo školy ODznova. Pýtala som sa samej seba: ja som to ešte neskúsila.. a ona áno? Hladovanie 3 dni?

Žiaden hazard

Odpoveď som dostala počas rozhovoru, ktorý sme spolu nahrali. Zitka nie je žiadna hazardérka so zdravím. Je to žena, ktorá celý život hľadá spôsoby, ako sa cítiť dobre – a našla ich. Pôst nebol výstrelok ani zúfalý experiment. Bol to premyslený krok na základe kurzu doktora Valucha. A výsledok? Cítim sa zrazu v poriadku, dokonca mi zmizli kŕče. Povedala mi úprimne. A ja som jej to verila. Z jej tela, z jej hlasu, z jej postoja priam sálala úľava.

Rozprávala mi o tom, aké kŕče a bolesti kĺbov ju roky sužovali.

O tom, ako ráno vstávala s tuhými nohami a večer zaspávala s pocitom, že jej telo už neposlúcha tak, ako kedysi. Bežná súčasť starnutia? Nie, povedala Zita rázne. A práve jej veta, ktorú od natáčania nemôžem dostať z hlavy, najlepšie vystihuje celý náš rozhovor: „Žiadny vek nie je hranica, aby sa človek prestal starať o seba.“

Počas pôstu zažívala zvláštny pocit chladu – nie hlad, ale chlad.

Telo sa čistilo, regenerovalo, a ona to fyzicky cítila. Najťažšie vraj nebolo vydržať bez jedla, ale mentálne sa na to pripraviť. Vypratala chladničku, nastavila si myseľ, a pustila sa do toho. Tri dni. Len voda. A potom prišlo to, čo nečakala – bolesť, ktorú roky nosila v nohách, jednoducho ustúpila.

Zitka však nezostala len pri pôste. Každý jeden deň venuje štyridsať minút cvičeniu. Prechádzky v lese, pohyb na čerstvom vzduchu, vedomá starostlivosť o telo. Nič extrémne, nič nedosiahnuteľné. Práve naopak – niečo tak jednoduché, až je to divné…

Lekcia…

Odchádzala som z toho rozhovoru s pocitom, že som práve dostala jednu z najkrajších lekcií o starnutí, aké som kedy počula. Nie o tom, ako sa zmieriť s ubúdaním síl, ale o tom, že silu si môžeme vedome budovať – v každom veku. Že telo nie je nepriateľ, ale spojenec, ak mu načúvame. A že vôbec nezáleží na tom, koľko máte rokov. Záleží len na tom, či ste ochotné začať.

Zitka na záver povedala niečo, čo ma dojalo: „Klopkám na drevo.“ Nebola to povera. Bola to pokora. Pokora ženy, ktorá vie, že zdravie je dar, ale aj zodpovednosť.

Ak premýšľate nad tým, či ešte má zmysel niečo meniť – odpoveď je áno. Zitka Bielovičová je živým dôkazom.

Rozhovor sledujte tu: